Pomaly mame po sviatkoch. Opat som zistil ze v televizii uz nic nove nevymyslia. No nic, spokojne som si pozrel to co vzdy a bolo mi to jedno. Je to jeden z tych zvykov, ktore sa mi pacia. Nerozkrajujem jablcka, to je podla mna hlupost. Ani ine tradicie sa na mna nenalepili tak ako tie rozpravky. Proste vidiet Safrankovu ako cvala na tom belakovi je klasika. Dufam ze si to este za dvadsat rokov budem mat kde pustit. Asi by mi to chybalo.

Minule som ti spominal cosi o pamati. Predstav si ze som musel niektorym ludom pripominat, ze este funguje tato posta co pouzivam. Mysleli si ze taketo listy uz sa nedaju poslat. A este ked som im povedal ze ich pisem rukou! Okamzite rozmyslali, kedy naposledy napisali list. Kazdy dnes uz len listy dostava. Listy sa preklopili z formatu kde prenasali informacie do formatu kde su vlastne uplne zbytocne. To len ked ja pisem tebe, lebo sa nemame ako inak spojit, ze ano.

Vies Emil, cez tie vianoce clovek este trocha lepsie pride na to co cez ten rok porobil. A ze toho nebolo malo. Ono, zazitky sa tak nakopia ze to ani nestihas nejak zaznamenavat. Raz mi kamarat napisal nieco ako “ Lets spend the  summer stoned. And we’ll wake up for the winter without a memory of the sun and there’ll be nothing to moan about”. Nie je to nakoniec az tak zly napad. Mam pocit ze on to skusil, lebo inak si jeho leto neviem vysvetlit. Ja som ho mal vcelku pekne.

Ani sa ti necudujem ze si odtialto odisiel. Ani mne sa tu velmi nechce ostavat. Pomaly sa tu neda dychat. Vzdy som snival o tom romantickom dome na britskom vidieku. Asi si ho kupim, ked budem mat dost penazi. Citil si tam tu ironiou? Keby to cita niekto ozaj priemerny, tak mu cely list pride rozmazany a svieti mu len to posledne slovo. Iste, potrebujeme ich vsetci. Za co by som si potom kupil cigarety? To by bol velky problem. Nespominal si ze uz nefajcis?

Ja stale fajcim. Je to proste nieco moje, co si nechcem nechat vziat. Viem ze ako si strasne skodim, ale tie pozitiva to jednoducho prevazuju. Kedysi som sa rozpraval s kamaratom ako je zatazko vysvetlit nefajciarovi preco je take super. Musis sa do toho jednoducho dostat a vediet si to vychutnat. Bud sam so super hudbou, alebo v spolocnosti dobrych ludi. To je dolezite. Odhadnut ten spravny moment. Lebo raz budes mat super sancu na dokonale cigaro a mozes to lahko len tak hodit do kosa.

Vies ako mam rad vela serialov. Ono mi to vela dalo. Nedavno, ked sa nedialo vlastne nic zaujimave v mojom zivote, som premyslal ci som nieco strasne nedojebal. A odpoved prisla s jednym velmi rozumnym dialogom.

Víš, Jimmy…Když na to přijde, jediný co chlap v životě má, jsou jeho hodnoty. Když je zradí, nemá nic.

Mal pravdu ten pan. Ja som to nejaky cas obkracoval. Naucil som sa to potlacit, lenze…Ono sa to neda robit dlhodobo. Vazne neda. Tvoj…mozog…si mysli ze sa to da, ale nie. Raz o tom budem pisat knihy. Nazov mi vymysli, sme dohodnuti?

Ach Emil, je toho este vela. Ale nakoniec, mame dost casu. Co nestihneme tento rok, na to mame buduci. Dufam ze sa mozno uvidime, aj ked viem ze je to pre teba strasne tazke. Ono, aj pre mna. Zatial tolko, este sa ozvem. Je tu stale tak zima a stale jeme kolace.

Peter.

pisem ti dnes vlastne prvykrat. Prepac, ze som sa tak dlho neozval. Poznas to, clovek v tom velkom zhone casto zabuda na starych kamaratov a dobre vies ze dnes inak ako v zhone viac menej nevieme existovat. Aj ja som taky, bohuzial. Kazdy den si vravim ako je to zle, ale okrem tej cigarety rano sa vlastne poriadne nezastavim. Je to zle.

Pamatas si este na nejake nase spolocne zazitky? Viem ze sme sa nikdy nevideli v decembri. Je to zvlastny mesiac. Ludia bezia lebo chcu spravit radost sebe alebo niekomu inemu a vyhadzuju za to peniaze. Obcas si hovorim, ze ti krestania to maju vymyslene dobre, ze kombinuju toho vseobecneho ducha vianoc s niecim specialnym. Je fajn ze mozu mysliet aj na nieco ine, nez ci sa niekto potesi tomu co dostane. Aj ked taku velku noc im nezavidim. Su to zvlastni ludia.

Vies Emil, v poslednej dobe je to s ludmi tu naokolo tazke. Vsetci sa ponahlaju a chcu vsetko rychlo mat za sebou a ked vlastne chces aby ti nieco povedali, nemaju co. Je to divne, hovorim si. Zacnem si robit ciarky za kazdeho niecim zaujimaveho cloveka ktoreho uvidim. Emil, keby vidis tu sed aka sa tiahne v uliciach, bolo by ti do placu. Je to naozaj hrozne. Ludia nemaju krizu moralky ako sa nam snazia povedat tito mili pani, ale skorej krizu priemernosti. Ten dres priemernosti ktory im stacil na zakrytie osobnych chyb sa potrhal a cez diery presvita svetlo. Dufam ze ta tato kosata metafora potesi, vzdy si take rad vymyslal.

Tento tyzden tu napadlo snehu. To bolo zabavy! Skoda ze sa nedalo sankovat. Uz dlho som sa nesankoval. Vcelku mi to chyba. Urcite by som sa radsej sankoval, ako sa niekam ponahlal. Nikdy som sa ta nepytal, ci mas rad zimne sporty. Nepozerali sme spolu raz nahodou biatlon? Uz to muselo byt velmi davno, vazne si to nepamatam. Mam na niektore veci dost deravu pamat.

Neviem ci si pocul o tom pripade tinedzera ktoremu preskocilo kvoli tomu ze sa rozisiel s priatelkou. Ked som to videl v novinach, hned som si rychlejsie potiahol z cigarety. Napadlo mi ze radsej budem umierat kvoli plucam nez ze by som mal byt zavrety niekde v diere kvoli nejakej dievcine ktora si to urcite nezasluzi. Vidis Emil, mas vobec este frajerku?

Mozno chces vediet ako som na tom so zenami ja. Minule som nad tym premyslal a skoro som prehltol cigaretu ako som sa zacal smiat. Napadlo ma ze take pičoviny ti ani pisat nebudem. Este si to precita nejaky zvedavy postar alebo colnik a budem za trula. Ale nakoniec, ved to uz mam za sebou. Po jednej mi ostala salka. Pekna. Ma cierne vnutro, taku este nemam. Varievam si do nej kavu z mojho krasneho noveho kavovaru. Po dalsej mi neostalo vobec nic. Po tej poslednej mi toho ostalo az prilis vela.

Vzdy si vravieval ze to co si mysli vacsina bude velky omyl. Aspon vacsinou. Pockaj, nebolo to naopak? Uz sa nepamatam. Vidis, mam deravu pamat. Nakoniec, uz som to sem tusim pisal.

Emil, ak si toto citas tak uz mas hadam sviatky za sebou. Ako tak poznam tie dorucovacie kanaly, je mozne ze uz travis…co to tam vlastne jedavate? Moriaka? Rybu? Alebo tie morske hluposti? Dufam ze nie, tie z duse neznasam. Ale dufam ze si si pochutil.

Tie sviatky su zvlastne. Clovek tak sumarizuje ten rok, co ho postihlo dobre a co ani nie. A potom ma problem, lebo nevie niektore veci zaradit ani do jednej z kategorii. Ako v novinach, musi citat medzi riadkami udalosti a nakoniec na to pride. Zle. Zle. Dobre. Zle. Dobre. Dobre. Pomaha ked si to rozdelis a spominas postupne. My s nasou pamatou by sme mohli hovorit.

Prepac Emil, za ten rukopis. Asi anomalie v priestorocase. Uz hadam ani nemam co napisat. Este sa ale urcite ozvem. Dufam ze skor ako ty. Necham sa prekvapit, ty si v tom expert.

pred asi troma tyzdnami som si vravel, ako nikdy nestihnem napisat ziadny post sem ked som tak nejako “in a relationship with X”. za X dopln premennu, ved to poznas.

ale teraz pani, poviem ti story.

pytam si kavu. tri cukry, vravim. tak nejako. bezvladne sa pozeram ako odchadza a ja si pripravujem blok, reku napisem si nieco.

uplny sex, drugs, dubstep. take vtipne tricko som teraz nedavno videl v trencine na letisku. pobavilo.

ohen mi zle hori. este ze tu v prahe maju na stoloch tie kahance, od toho sa fajne odpaluje.

pisem si nejake bezvyznamne slova do bloku. brainstorming, funguje. prekvapivo dobre, moja hlava sype nejake veci na papier, akoby si natiahol rurku medzi nosnou dierkou a papierom a vyfuknuty atrament sformoval slova. uplne tak to funguje.

pisem, pisem hej.

potiahnem si dlho, velky log kavy co mi priniesli. silna, sladka, mnamka.

vlastne tam ani nesedim, ale pre ten momentary lapse of a reason je to uplne hodiace sa. blaboty na papieri, ticho.

pisem vlastne o nej, o nej. to sa neda napisat, to je nemozne. to je uplne syzifovska praca.

inak zase som 189 dni nic nenapisal. fakt nic. este ze je tu ta imaginarna kaviaren, casnicka, kava, cigareta. snad je tu aj imaginarny popolnik a nie su tu imaginarni nefajciari. snad nie.

ale aspon sa pozeram na one penny s portretom alzbety druhej, to uplne prispieva k atmosfere. panovnici su o milion percent viac pritazlivi ako nejaki prezidenti.

ako som to chcel opisat? syzifovska praca.

slova na papieri: kava, cigaro, portishead, moby, synonyma, new york, llangolen, blablabla.

vratim sa spat k teme. o nej sa nejako neda pisat. to sa musi zazit. zazit to na  vlastnej kozi. mate smolu.

ona je moja beth gibbons, moja florence welch, moja natasha khan. moja neagresivna alice glass, moja krasna romy madley. keby bola v pink floyd nejaka zena, bola by to ona. alebo v beatles. este ze su tam len chlapi, este ze. roger a david by boli dost nechutne zeny. moja alison mosshart. vsetky a ani jedna, ona je len jedna.

pohasla. svina jedna, vzdy zhasne. zahadzujem prazdnu krabicku kam patri, do triedeneho odpadu na krabicky od cigariet. vytahujem cisto novu, odbalujem ten celofan a davam ho dole. jedna sa hlasi, povytahujem ju a  obzeram si ju. vyzera cisto. tak ju prilozim. vytiahnem zhavidlo a urobim plamen. par stoviek stupnov staci na oblacik dymu. potahujem. vravim desat slov, ktore absolutne postacia k dlhemu zivotnemu stastiu. aspon to tak vyzera. spocitajte si ich.

kde som to skoncil? brainstorming, niekolko pribehov, tisic kav a  tisic gramov tabaku a vsetko odzaciatku.

bavi ma nadstavovat na moje slovne nadstavby, ktore su uz tak dost prihluplo znejuce. hahaha. nesmejem sa.

smejem sa az ked som s nou, dokazem citit nepredstavitelne veci.

476 slov, to som nejako natiahol. potahujem, pijem. uz premyslam nad nejakym panacikom, reku na rozbehnutie vecera, trosku socialnej katalyzacie este nikoho nezabilo. vela asi hej.

skratka, friday, i´m in love.

som robert smith, nick mason, co chces. chcel by som byt david gilmour a vyjst na tu stenu a hrabnut do tych strun.

zase pohasla. hodim tam nejake mince a idem prec. je to dost odporny podnik. zabudol som si blok, debil. nechce sa mi vracat. aj tak to mam v hlave. vsetko je len v hlave.

ale nieco predsa len nie je. to najdolezitejsie

od posledného popísaného kameňa je to presne 205 dní.

205 dní.

vravel som, že mesiac bez blogovania = výbuch hlavy?

už aj toto som raz vravel.

podstatou ostáva, že sa toho stalo obrovsky, obrovitánsky veľa. veľa je malé slovo.

ale nerobím si ilúzie. veľa sa toho deje každý deň v každom živote. nielen v mojom. ale predsalen, mal som pocit že sa toho odohralo o trochu viac. predsalen odohralo. aj viac je malé slovo.

vcelku som rád. že tu môžem sedieť a datlovať a počúvať foals. som zvedavý za tri mesiace. budem totiž oficiálne adult. jo. ďalšia odfajknutá položka v životnom pláne.

ale čo to znamená? momentálne zaujímavú možnosť kupovať si alkohol a cigarety vcelku legálne. už som spomínal že odvykám? vďakabohu len od toho druhého.

ono, ako tak čítam, sa toho veľmi nezmenilo. za tých 205 dní. bola to taká gaussova krivka. začala na nule a v strede vybuchla a chrlila žeravú lávu. potom sa zasa ustálila.

bol som za tých 205 dní všelikde. dokonca aj na inom kontinente. severná amerika. jo. ďalšia odfajknutá položka v životnom pláne. už som to raz písal, však?

a predtým pohoda. ďalšia, skvelá, neopísateľná pohoda. absolútny zážitok.

a mám pocit že po období gaussovej krivky sa zase môj život vrátil na sínusoidu.

I promised you on an ocean of
Mother of pearl, gold, and indigo
Cut through the waves, I watched you swim away
I’ll never love you more than today

Would you be there
Be there
Be there for me (2x)

Now black light sets on my short day
Oh, you betrayed me, you gave it away
You don’t mind picking up salt to rub into my wounds

Would you be there
Be there
Be there for me

Would you betray me
Or save me
Save me from you

Would you be there
Be there
Be there for me

Would you betray me
Or save me
Save me from you

Would you be there
Be there
Be there for me

Would you betray me
Save me
Save me

bohuzial…

Voľby do NR SR sa skončili a ja neskrývam skutočnú radosť. Po zverejnení prvých odhadov (naozaj veľkého, asi 15 tisíc respondentov) exit-pollu MVK na TV Markíza som mal pocit, že prišla konečne chvíľa, na ktorú táto krajina čakala už asi štyri roky. Nebudem sa venovať marazmu, ktorý sa viaže so (stále ešte terajšou) koalíciou SMER-SD – SNS – HZDS. Budem sa venovať môjmu pohľadu na vec, racionálnemu zhodnoteniu výsledkov a víťazov a porazených v týchto voľbách.

Ako dopadli jednotlivé strany percentuálne či počtom mandátov tu papagájovať nebudem, môžte si to (s už ste tak určite urobili) prečítať na všetkých relevantných zdrojoch (SME, Pravda, Novinky.cz). Sú ale aj zaujímavejšie veci, ktoré sa priamo dotkli týchto volieb a nim venujem nasledujúce riadky.

SMERom nahor

Kľúčovú úlohu vo voľbách potvrdila doteraz najsilnejšia vladnúca strana SMER-SD. Oproti posledným predvolebným prieskumom a aj exit-pollom Focusu (TA3) aj MVK (Markíza) sa jej preferencie udržali nad 30% hranicou, dokonca sa dostali na úroveň 35%. Určite veľkú úlohu pripisujem predvolebným škandálom (nahrávka, chýbajúci volebný lístok SMER-u), ktoré na jednu stranu vyzerali ako “smer-poškodzujúce” no na druhú stranu mohli tejto strane a hlavne lídrovi Robertovi Ficovi pomôcť. Slovenský volič je zvláštny človek a podobné veci na neho zaberajú. A vie o tom určite aj premiér.

SMER-SD teda môžme považovať za víťaza volieb, čo však nikoho neprekvapí. Dôležitejšie bude, či sa mu podarí zostaviť aj väčšinu v parlamente. S tou predseda vlády počítať nemohol a v priebehu volebnej noci si mohol aj treocha oddýchnuť, že pravica nezískala dokonca ústavnú väčšinu. Robert Fico teda vychádza z druhých volieb po sebe ako jasný víťaz, čo sa týka strany SMER-SD aj preferenčných hlasov (kde bol s náskokom prvý pred kolegom Kaliňákom a Ivetou Radičovou z SDKÚ-DS). Strana si oproti voľbám v roku 2006 polepšila o viac ako 6% hlasov.

Ako však chutí moc, to zrejme už Robert Fico neokúsi. Prinajlepšom na štyri roky – zobral totiž svojim doterajším partnerom ĽS-HZDS a SNS toľko hlasov, že Mečiarova strana sa po dvadsiatich rokoch nedostala do parlamentu. Aj keď tesne, Slotovi národniari nakoniec obsadia v novom parlamente 9 kresiel (a teda najmenej zo všetkých parlamentných strán). Otázkou teda ostáva, či je víťaz skutočne víťazom a či nás nezastihla podobná situácia ako v Česku. Zdá sa že vďaka voličom áno.

Vzostup pravice

Pravicový volič si môže radostne oddychnúť – jeho hlas pomohol k veľmi pravdepodobnej stredo-pravicovej vláde za účasti SDKÚ-DS – SaS – KDH a Most-Híd. Nie náhodou sa do stredu pozornosti dostali strany SaS a Most-Híd, práve tieto dve strany sú v parlamente nové. Veľkým prekvapením je raketový nástup SaS a takisto víťazstvo spolupráce Mostu (a Bélu Bugára) nad extrémizmom SMK (a Pála Csákyho, v neposlednej rade aj Jána Slotu).

Vypovedá to o jednoznačnom nástupe pravicového liberalizmu, ktorý bude zdravo regulovaný v prípadnej koalícii konzervativizmom KDH a aj Mostu. Výsledná koalícia teda môže byť akýmsi konsenzom pravicových liberálov Sulíka a Radičovej s konzervatívnejšími Bugárom a hlavne Figeľom. Či bude takáto koalícia stabilná, je na dlhšiu úvahu. Uvidíme. Toľko sa dá dnes povedať. Základná myšlienka tejto koalície bude spojenie pravice proti “sociálnemu trhovému hospodárstvu” Smeru.

Prejdime k hlavnej časti – kto je víťazom týchto volieb a kto porazeným?

Víťazi volieb 2010

1. Robert Fico a strana SMER-SD

Nepochybne. Nárast preferencií o 6-7% oproti roku 2006 ukazujú na obrovskú voličskú základňu tejto strany. Ide predovšetkým (podľa prieskumov) o dôchodcov či tzv. “robotnícku triedu” ktorá počuje na sociálnu politiku a štátny dlh ju momentálne nezaujíma. Fico je stále jednoznačným lídrom strany a s viac ako pol miliónmi preferenčných hlasov ide o jednoznačného víťaza aj v tejto disciplíne. Akokoľvek sa na to pozrieme, dá sa povedať len jedno – Ficova tvár ešte stále boduje.

2. Nováčikovia – SaS, Most-Híd

Dvojciferný výsledok SaS zaskočil nielen verejnosť, ale aj predsedu strany Richarda Sulíka. Ten v politike nie je nováčikom, spolupracoval už na daňovej reforme z dielne SDKÚ-DS za ich vlády v rokoch 2002-2006. Ide teda o šikovného ekonóma a už aj politika. Na druhej strane treba oceniť snahu Bélu Bugára, ktorý viedol kampaň v duchu spolupráce a utužovania Slovensko-Maďarských vzťahov. Obidvom lídrom je treba pogratulovať a popriať veľa zodpovednosti v budúcej koalícii.

3. Krúžkovanie

Proces “krúžkovania” kandidátov na zozname strany sa poriadne rozbehol (podobne ako aj v Čechách) a zrodilo sa niekoľko prekvapení v obsadení NR SR. Najväčším sú tzv. Obyčajní ľudia, občianske hnutie ktoré postavilo štyroch kandidátov na posledné štyri miesta na kandidátke SaS. Títo kandidáti však preferenčným hlasovaním predbehli všetkých okrem lídrov Sulíka, Krajcera a Mihála. Podobne sa do parlamentu pretlačili aj kandidáti OKS pod hlavičkou strany Most-Híd.

Porazení volieb 2010

1. Robert Fico a strana SMER-SD

Nepochybne. Zostup do opozície bude túto stranu spočiatku veľmi bolieť. To akým spôsobom vládla posledné štyri roky však naznačuje tvrdú hru aj z opozičnej strany (čo už avízoval aj Fico). Nedá sa však uprieť momentálne nulový koaličný potenciál SMERu-SD – žiadna strana okrem SNS s ním nie je ochotná jednať a so Slotom vládu nepostaví. Uvidíme, ako sa bude Robert Fico s kolegami cítiť na druhej strany barikády. Dúfajme, že mu to dlho vydrží.

2. Vladimír Mečiar

Po dvadsiatich rokoch sa Slovensko dočkalo a symbol izolácie Slovenska v deväťdesiatych rokoch je nútený odísť z najvyššej politickej scény. Mečiar ešte v dobe písania tohto článku nevydal jediné vyhlásenie čo sa volieb týka (okrem toho že v roku 2014 chce voľby vyhrať) a dosť možno ešte stále je vo volebnej centrále ĽS-HZDS. Výsledky komentovali len mladí podpredsedovia strany.  Vladimíra Mečiara položili na lopatky jednak vnútorné spory (odchod Mikuša, Urbániho, Kramplovej, úmrtie Vetešku) ale aj odliv voličov k SMER-u.

3. Extrémizmus

Voliči ukázali jasné nie extrémizmu. Na jednej strane SMK-MKP, ktorá sa po takmer dvoch desaťročiach nedostala do parlamentu (pritom v roku 2006 dosiahla dvojciferného výsledku). Na druhej strane Kotlebovej ĽSNS, ktorá nedosiahla ani na základný príspevok od štátu, pretože neprekročila 1,5% (1,33%, viac ako 30 000 voličov). Slováci odmietli extrémistov – či tých aktuálnych, hrajúcich maďarskou kartou, alebo tých čo sa zasekli na šesťdesiat rokov v Slovenskom štáte. V neposlednom rade treba spomenúť aj rapídny pokles SNS, ktorá sa podobne ako SMK prepadla o viac ako 5% a len málo chýbalo a Ján Slota by naozaj plakal krvavé slzy.

Môj názor

Je čas na zmenu. To si pred voľbami povedal nejeden volič. A je to tu – pravica získala väčšinu a najpravdepodobnejšia štvorkoalícia SDKÚ-DS – SaS – KDH – Most-Híd by mala byť touto zmenou. Tento výsledok považujem za nadmieru uspokojivý. Čo čaká pred budúcou vládou? Najmä ekonomické reformy – sociálneho systému, dôchodkov či verejných financií. Takisto je treba opraviť čo minulá vláda pokazila – navrátiť transparentnosť verejnému obstarávaniu, očistiť súdnictvo, zreparovať školstvo, zrušiť zákony šikany – najmä tlačový či vlastenecký a predovšetkým naštartovať ekonomiku správnym smerom k znižovaniu deficitu a cestou zoštíhlovania štátu privatizáciami čo najviac pracovať na vyrovnaných štátnych rozpočtoch. Na novú vládu čaká mnoho úloh a štyri roky je dosť času na to, aby prinavrátili Slovensku štatút rastúceho štátu (bez podvodov v rozpočte).

Osobne si myslím že prišiel čas, keď sa Slovensko bude opäť môcť usmiať. Po niekoľkých rokoch som bol opäť aspoň trochu hrdý na moju krajinu.

slovensko stoji na pokraji definitivneho upadku.

bol som potlaceny vyjadrit svoj nazor. bolo mi povedane, ze to nie je vhodne. ludia z generacie patdesiatych rokov zrejme nechapu, ze je KONIEC cervenym sudruhom. ze revolucia bola v roku 1989 a ludia mozu slobodne vyjadrovat svoje nazory, tak ako chcu.

preskrtnite fica.

prosim vas o to.

KONIEC NEKULTURY V SLOVENSKEJ POLITIKE!

je to naozaj tak.

keby bolo moje telo auto, pri prvej recenzii by ho dodupali vsetci odbornici ako dive svine pod ciernu zem: marginalny vykon, obrovska spotreba, nulova spolahlivost.

je to naozaj tak.

“je nevykonny a jeste k tomu se sem-tam rozsype jako dum z karet”

presne ma to vystihuje.

tento tyzden ma pichlo v ramene. dalsie dni ma bolelo, ze som pomyslal co s nim bude. teraz mam stale taky zvlastny pocit. co keby som prisiel o ruku?

nie je to tak.

ohnem hlavou a boli to.

ohnem trup a boli to.

pisem a boli to.

a nie tak ako by ste ocakavali.

lezim, a boli to.

som hajzel. rad sa vyhovorim na chabu telesnu schranku a hovorim si ze v tridsiatke to bude stale dobre. ale je mi to fuk, lebo ani neviem co bude zajtra. a nie za 13 rokov. myslim ze budem rad ak este nieco bude. ludia, jedlo, neviem.

napadlo ma to v zvlastnom poradi.

a toto cele je len dalsi vykrik do tmy. do ciernej diery.

rozpada sa mi vlastne telo, to jedine co je navzdy moje.

raz za 13 rokov pojdem okolo cesty s mojimi detmi, a budem im ukazovat stromy. pod tymto mam zakopanu pravu ruku, pod lipou pravu nohu, pod jablonou lavu nohu. deti sa budu smiat, alebo mozno plakat.

raz za 13 rokov si spomeniem na tento blog a budem sa smiat alebo mozno plakat.

a mozno budem plakat radostou, alebo od smiechu.

Ocitol som sa v hlavnej metropoli “vsetkeho” co pozname v nasom state – mierne, avsak zaujimavo.

Este som sa nezmienoval ze mam tri sestry? Asi nie, nevadi. Tak sa zmienujem. Znamenaju pre mna hrozne vela. Strasne vela. Zle pouzite privlastky ale je mi to fuk, v tomto pripade je mi fuk uplne vsetko v akomkolvek pripade. Co narobim.

Je zvlastne vidiet, ako moje sestry ziju vlastne zivoty, ktore nemaju uplne nic spolocne s tymi zivotmi ktore viedli tu v rodisku. A to je dobre. Je zvlastne vidiet ako moja sestra pracuje, ako ma manzela, ako. Vsetky tri mam rad. Strasne.

A preco?

Lebo su take.

a potom, diky moc.

Rozhlas.

Vlak číslo 1 sa dal na cestu a stále nedošiel úspešne do cieľovej stanice. Niečo ho brzdí. Prosím aby ho nikto neodbrzďoval. Už nikdy. Mohol by preraziť všetky zábrany a vykoľajiť všetky ostatné vlaky.

Vlak číslo 2 vyrazil nesprávnou cestou, neprosím však o nápravu. Nikdy už nie. To by mohlo zle dopadnúť.

Vlak číslo 3 sa zhruba v pol ceste zrazil s lokomotívou inej mašiny. Potom už vyzeral tak zle, že ho radšej všetci nechali tak. Nechcem sa k nemu vracať.

Vlak číslo 4 je stále na tom istom mieste a predsa postupuje. Pritom cestujúci už dávno zo strachu vystúpili, pretože okná su vybité a nikto nechce riskovať takú dlhú cestu.

Vlaky 5 a 6 stále čakajú na nástupištiach a čakajú, či štvorka skončí v mori alebo dôjde do zdarného cieľa.

baví ma predstierať, že ma život baví