…tak nie. Áno. Nie je to tak.

Poslednou dobou je trnavský život ako na húpačke – raz by ste chceli sedieť na radiátore a inokedy vás bolí ľavá pľúca a chcete aby okolo vás neboli samí ježi. A keď píšete blogy, vnímate všetky odozvy.

Pozitívne.

Negatívne.

Nie je to ako pri natáčaní filmu – máte rozpočet a pokiaľ dopadnete dobre, máte na ďalší film. Je to iné – napíšete článok a ak máte nápady a inšpiráciu, píšete ďalej.

A tie odozvy sa rôznia.

Od začiatku blogu ma podporovala kopa osôb – ďakujem vám. Blá blá blá, všetky tie reči by tu boli trošku klišovité. Ide o to, že som nikdy nemal pocit, že by to bolo zbytočné. Mal som priestor, kde som ventiloval svoje “čokoľvek”. To bolo v tých časoch, keď som to tu zakladal, dôležité.

Nikdy som vlastne nemal pozitívne ohlasy. Len od blízkych. Takmer určite sa im to páčilo, nakoľko to ale bolo pravdivé? Neklamali ma do očí? “Tajomný hlas mi šepká do ucha”… chápeme sa dobre. Nechápeme, nevadí, vždy to tak bolo, nevybočí z priemeru.

1021 znakov ďalšieho pocitu, vyslaného tam, kde si ho môže každý prečítať. Slovami neftona “píšu si denník a nevadí mi že mě do něj lidi čumí”. Slovami mňa, tak nejak podobne. Začal som aj fotoblog, ale nejako to neklapalo. Nevadí. Blog mi vydržal najdlhšie zo všetkých projektov.

1307 znakov iného “homo emo” zážitku, ktorý vypustím tam, kde si ho môže každý prečítať. Za 0 eur, 0 centov. Veci zadarmo bývajú takmer vždy srágory. 100% baterky, 25 riadkov. Už zase zachádzam tam, kde to nemám rád – paramyšlienky o paravolovinách, ktoré zaujímajú len mňa.

Možno to ale zaujíma mňa. Kedy to bolo? Asi tak pred mesiacom a niečo, šli sme smerom na stanicu, pamätáš? Vtedy som povedal že mi nevadí, že ostatním vadí že mi nerozumia. Je “mi to volný”. Absolútne. Nech si vraví kto chce čo chce. Som heterosexuál, nie som emo a mám kamarátov. Blogy budú už len textové.

Vieš o čom bude tento odstavec? O ďalšej bezvýznamnej veci, ako celý tento “priestor”. Area. Niečo ako bezvýznamné prirovnanie, ktoré som chcel práve použiť. Tento odstavec bude zase o tom ako robím, podľa blixu “z prdu kuličku”. Stojí to za nič, nič z toho nemám. Nikdy som nemal a nebudem.

2197 znakov. Už to nie je len o schýze – je to vážny rozpor. Má to ešte zmysel? Dnes, keď ma všetci osočujú? Dement v ružovom tričku napáda základné ľudské slobody? Dement 2 v kuuul najkách . . . vie napísať len “fun3s”, “homo”, “najk”, “sneakerzzzz” a “barsssselona”? Prípadne s-s-sony? Nemám, nechcem, odíď ak sa ti nepáči. Zmažem ťa aj stokrát.

Ak ste to doteraz nepochopili.

Áno. Nechám to tu.

Nie. Zruším to tu.

?

Možno.

A možno to je len ďalší…nie je. Budem pokračovať. Aj keď si to do životopisu nedám, tak je to skúsenosť. A možnosť – bol by som blbec nechať si ju utiecť medzi prstami. Písať budem ďalej – do mesiaca bez ventilovania, hlava by sa rozpadla.

Na márne kúsky.