včera o tom, ako som sa nenašiel, dnes o včerajšku a zajtra už o strede.

OK…ako by som vyjadril? Úplne jednoducho.

Počúvam si takto Song of the Sun.

…i met the girl, she is quite special…

To je síce pravda, ale nedáva to riešenie. Slzy dávno stiekli tam, kde vysávač pravidelne nestáva a nepracuje. Srdce dávno prestalo pracovať. Sínusoida sa dávno dostala do zápornej časti, tam kde začala. Nikdy neskončí.

Počúvam si takto It Hurts Me All The Time (minulý blog).

…there is something in you, that turns that black sky pale blue. what you covered in my eyes, and it hurts me all the time…

Modlím sa k Bohu, aby mi dal silu. Je to to čo potrebujem – už ma dávno nebaví to čo ma bavilo dávno. Už ma dávno baví iba sedieť v kresle a spolu s dobrými kamarátkami sa baviť prácou, viac či menej užitočnou.

Počúvam si takto Lovers In The Bathroom.

Text teraz nie je dôležitý. Tie gitarové riffy si akoby povdávali ruky s mojimi kamarátkami. Predstavujem ich – Riff, toto je moja kamarátka depresia. Riff, toto je moja kamarátka neuróza. Riff, toto je naj kamoška, paranoia. Spolu oslavujeme nového priateľa.

Počúva si takto Machines In Here (cover).

…cause love…love is all, i ever dream of…

Všetko o čom som kedy sníval, položené na tanieri. Obklopené tými hajzlami, pred ktorými sa musím pretvarovať, ako sú prvoplánovo zaujatí. Neznášam to, pritom to sám niekedy robím. Som k nej predpojatý, že je možno taká , akú som si ju v duchu vytvoril.

Počúvam si takto Radiohead (Karma Police, Fake Plastic Trees, Creep, No Surprises).

…you´re so fucking special, but i am a creep…

…fake plastic love…

arrest this man, he talks in maths…

…NO SURPRISES…

Ty, čo to všetko riadiš. Nemohlo by prísť k skratu? Vážne nie? K malému omylu? Že by konečne prišlo nejaké surprise? 

Sínusoida pokračuje…a nekončí.